Fyzická rozlúčka so zosnulým je jedným z najťažších okamihov v živote človeka. Podobne ako narodenie či svadba je neopakovateľným aktom, ktorý sprevádzajú veľké emócie. Neraz až na pohrebe si dotknuté osoby uvedomia, že zosnulého už viac neuvidia, nestretnú a jeho život je u konca. V obidvoch prípadoch (cirkevný alebo občiansky pohreb) sú vysluhovatelia obradu zodpovední za maximálny dostatok piety, empatie a v neposlednom rade nádeje.
Cirkevný pohreb
Na Slovensku sa ku viere v Boha hlási viac ako 80 percent obyvateľstva. Tomu zodpovedá aj počet cirkevných pohrebov. Štatisticky za posledné roky zomrie každoročne cca 52 tisíc obyvateľov, na katolícku cirkev pripadá približne 38 tisíc obradov, na evanjelickú asi 5 tisíc. V oveľa menšej miere sú zastúpené ostatné vierovyznania a ateisti.
Najväčšia, katolícka cirkev spolupracuje s pohrebnými službami a tak pozostalí si objednajú cirkevný pohreb priamo u nich. Iné cirkvi vyžadujú osobnú návštevu pozostalých alebo obstarávateľa pohrebu (ktorý má fyzicky v ruke List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí) na základe tohto dokladu a pri overení zosnulého v registri cirkvi sa dohodnú ostatné podmienky. Poplatky za vyslúženie pohrebu cirkvi oficiálne nevyberajú. Pri KC (hovorca Konferencie biskupov Slovenska CSILic. Jozef Kováčik) ide o dobrovoľný príspevok a možnosť objednania ďalších posmrtných bohoslužieb, u ECAV (tajomník Generálneho biskupského úradu Mgr. Štefan Kiss) je potrebné doplatiť členské za zosnulého člena cirkvi (ak nie je uhradené), ktoré sa pohybuje vo výške 10,-€/rok (najviac však 5 rokov dozadu). Cirkevný pohreb prebieha v priestoroch na to určených, Dom smútku a posledné zbohom pri uložení do zeme, v obradnej miestnosti krematória. Výnimočne sa koná cirkevný obrad v kostole (v prípade KC) u ECAV sa deje tento spôsob rozlúčky formou vopred vyslúženej zádušnej omše. V takmer všetkých prípadoch sa účtuje pozostalým prenájom príslušných priestorov. Novinkou, ktorú umožňuje novela zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve je ekologický pohreb pri ktorom sa ukladajú spopolnené pozostatky v ekologicky rozložiteľnej urne do zeme na pohrebisku aj za účasti cirkevných predstaviteľov pri príslušných obradoch, ktoré sa vysluhujú na cirkevných pohreboch.
Občiansky pohreb
Svojim priebehom sa občiansky pohreb veľmi nelíši od cirkevného. Pri objednávke spôsobu obradu komunikuje obstarávateľ pohrebu (ktorý má fyzicky v ruke List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí) s vybranou pohrebnou službou, ktorá zabezpečí obrad v plnom rozsahu. Počas obradu vedie prítomných rečník (obradník). Absentuje tu poukaz na vierovyznanie zosnulého, modlitby i výzva na pripojenie sa k cirkvi, nahradené sú dôrazom na čistý život zosnulého, ktorý bol vyplnený tými najušľachtilejšími citmi a cieľmi, ktoré navždy zostávajú v srdciach pozostalých.
Cirkevný a občiansky pohreb – porovnanie
Veriaci vo svojich životoch preferujú príslušnosť k cirkvi. Ak opomenieme život zosnulého podľa cirkevných pravidiel (niekto život prežíva skutočne s Bohom, kým inému stačí formálna príslušnosť ku cirkvi) musíme brať do úvahy aj miesto a priestor v ktorom zosnulý žil spolu s tými, ktorí ho vyprevádzajú. Zvyklosti, najmä na dedinách a menších mestách priam zaväzujú pozostalých, aby sa pohreb konal ako cirkevný, bez ohľadu na život zosnulého. V prípade ateistického postoja je táto otázka nepodstatnou. V obidvoch prípadoch bude požadovať kňaz alebo občiansky rečník krátky životopis zosnulého a mená najbližších pozostalých. Obidva spôsoby (cirkevný alebo občiansky pohreb), by však mali mať spoločný cieľ a tým je pomoc smútiacim a pozostalým v ich ťažkom okamihu.
Mohlo by sa zdať, že v prípade cirkevných pohrebov je táto duchovná pomoc istejšia a rozsiahlejšia. Ako však uvádza doc. ThDr. Albín Masarik, PhD. z Katedry teológie a katechetiky Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorý sa podieľal na výskume, ktorý vychádzal zo štruktúrovaných výskumných rozhovorov s vybranými skupinami smútiacich v Rumunsku, na Slovensku a v Poľsku, respondenti uviedli, že nie je pravdou, že by sa im v cirkevnom pohrebnom obrade dostala evidentne väčšia pomoc pre vyrovnanie sa so stratou – aj keď oni sa pritom považovali za praktizujúcich kresťanov.
Naopak existujú občianske združenia, ktoré pomáhajú smútiacim už od prvého okamihu vyrovnávať sa so stratou a smútkom, pričom dôstojná rozlúčka, pri ktorej si pripomínajú život zosnulého pri vyzdvihovaní jeho kladných vlastností a skutkov, je pri zvládaní smútku neraz úspešnejšia.
Záverom
Cirkevný pohreb
Príchod kňaza, vzdanie úcty pri zatvorenej rakve, pokropenie, príhovor (môže obsahovať aj krátky životopis), cirkevné piesne, spoločné modlitby, čítanie krátkeho úryvku z Písma Svätého, poukaz na nádej večného života v nebi, výzva k cnostnému životu tu na zemi, modlitba na záver (možnosť príhovoru z radu pozostalých), pokropenie rakvy, vzdanie úcty, požehnanie prítomným. (Ak rozlúčka prebieha v Dome smútku a následne pri jame, niektoré úkony sa opakujú). Pri uložení do zeme prítomní vhadzujú na rakvu v hrobe hrsť zeminy, prípadne kvetiny. Nasledujú kondolencie priamym pozostalým.
Občiansky pohreb
Príchod obradníka, vzdanie úcty pri zatvorenej rakve, príhovor na úvod, dôraz na smrteľnosť všetkých ale nesmrteľnosť zosnulých v mysliach prítomných, krátky životopis, príhovory zamestnávateľa, spolupracovníkov, kolegov, rodiny, tieto vstupy sú prekladané obľúbenými piesňami zosnulého, básňou, poukaz na nádej trvalého prebývania spomienok na zosnulého v našich srdciach, na záver posledná rozlúčka s vymenovaním najbližších príbuzných, nasleduje najobľúbenejšia skladba a spustenie katafalku v krematóriu alebo na cintoríne uloženie do zeme. Pri uložení do zeme prítomní vhadzujú na rakvu v hrobe hrsť zeminy, prípadne kvetiny. Nasledujú kondolencie priamym pozostalým.
